Peter Obi

Bankár a podnikateľ, ktorý študoval filozofiu na Nigérijskej univerzite v Nsukke, bol v rokoch 2006 až 2014 guvernérom štátu Anambra a v roku 2019 kandidoval na viceprezidenta, pričom kandidátom na prezidenta bol Atiku Abubakar. V roku 2023 bol prezidentským kandidátom Labouristickej strany (Labour Party) a teraz je členom Nigérijského demokratického kongresu. Vo voľbách v roku 2027 je kandidátom NDC na prezidenta Nigérie.

Kariéra

Obi vyštudoval filozofiu na Nigérijskej univerzite v Nsukke v roku 1984 a pracoval ako bankár a podnikateľ, kým sa po voľbách v roku 2003 naplno nezačal venovať politike. V marci 2006 sa stal guvernérom štátu Anambra za stranu All Progressives Grand Alliance. V novembri 2006 bol odvolaný v procese impeachmentu a nahradil ho jeho zástupca; v roku 2007 ho súd vrátil do funkcie. V roku 2010 bol znovuzvolený a funkciu opustil v marci 2014. V roku 2019 kandidoval na viceprezidenta za Ľudovodemokratickú stranu (People's Democratic Party), ktorej prezidentským kandidátom bol Atiku Abubakar; tandem skončil druhý za víťazom, ktorým bol Muhammadu Buhari. V roku 2022 vstúpil do Labouristickej strany a v roku 2023 kandidoval na prezidenta, kandidátom na viceprezidenta bol Yusuf Datti Baba-Ahmed. Zvíťazil Bola Tinubu, Obi skončil tretí s približne 6,1 milióna hlasov. Do Afrického demokratického kongresu vstúpil 31. decembra 2025, vystúpil z neho 2. mája 2026 a potom vstúpil do Nigérijského demokratického kongresu (NDC). Strana ho v máji 2026 ohlásila ako svojho jediného prezidentského kandidáta pre voľby v roku 2027 a kandidátom na viceprezidenta sa podľa jeho voľby stal bývalý guvernér štátu Kano Rabiu Kwankwaso.

Postoje

Obi prezentuje svoje posolstvo ako výzvu k šetrnosti, rozvážnosti a zodpovednosti vo vládnutí; Wikipédia opisuje jeho hnutie ako populistické. Kritizuje hospodárske výsledky vlády prezidenta Tinubu, pričom poukazuje na slabšiu nairu a rastúce životné náklady, a odmieta daňové opatrenia, ktoré podľa neho zaťažujú chudobných. Vyzval na pozastavenie novo vyhlásených daňových zákonov pre údajné chyby v ich znení. Vzdelávanie a zdravotníctvo považuje za priority vlády. Vládu viní z nedostatku bezpečnosti a kritizoval zatknutie vysokoškolských študentov, ktorí proti tomu protestovali. Kwankwaso uviedol, že Obi podpísal písomné záväzky, že bude vykonávať len jedno štvorročné funkčné obdobie, a Kwankwaso ich opísal ako záväzky, ktoré počítajú s návratom prezidentského úradu na sever v roku 2031. Wikipédia uvádza ako ideológie NDC panafrikanizmus, občiansky nacionalizmus a federalizmus.

Kontroverzie

V októbri 2021 viedol únik dokumentov Pandora Papers k tomu, že nigérijské médiá informovali, že Obi vlastnil offshorové spoločnosti, ktoré ako guvernér nepriznal Úradu pre kódex správania (Code of Conduct Bureau). Denník The Will uviedol, že britskú spoločnosť riadil ešte 14 mesiacov po nástupe do funkcie. The Will tiež uviedol, že Komisia pre ekonomickú a finančnú kriminalitu (EFCC) si ho 27. októbra 2021 predvolala na výsluch, pričom sa odvolával na nemenovaný zdroj z EFCC, ktorý únik označil za stopu. Obi tvrdí, že zo spoločností odišiel ešte pred nástupom do funkcie a neporušil žiadny zákon. Použité zdroje neuvádzajú žiadne obvinenie ani konečné zistenie. V apríli 2023 sa šírila zvuková nahrávka, ktorej autorom mal byť Obi a v ktorej boli voľby označené za náboženskú vojnu; Obi ju označil za falošnú a podľa Wikipédie jeho hovorca neskôr potvrdil jej pravosť.

Automaticky zhrnuté z odkazovaných zdrojov. Wikipedia · Wikipedia · Wikipedia · Sahara Reporters · The Will

Foto: VOA, Public domain, Wikimedia Commons (orezané)