Mart Helme

V rokoch 2019 – 2020 bol ministrom vnútra a je poslancom parlamentu Riigikogu. Vo voľbách v roku 2026 bol kandidátom na prezidenta Estónska s podporou EKRE, nezískal však 21 poslaneckých nominácií potrebných na kandidatúru.

Kariéra

Helme pôsobil v estónskych diplomatických službách v rokoch 1994 až 1999, od roku 1995 ako veľvyslanec v Rusku. V rokoch 2003 až 2005 bol členom Estónskeho ľudového zväzu a v roku 2012 vstúpil do EKRE. Stranu viedol v rokoch 2013 až 2020, v parlamente zasadal v rokoch 2015 až 2019 a znova od roku 2020 a ministrom vnútra bol od roku 2019 až do svojej rezignácie v novembri 2020. Podľa Wikipédie odstúpil po kritike za svoje výroky o Joeovi Bidenovi.

Postoje

EKRE, stranu, ktorú Helme pomáhal budovať, opisuje Wikipédia ako národno-konzervatívnu a euroskeptickú. Odmieta prisťahovalectvo z Blízkeho východu a Afriky, odmieta manželstvá osôb rovnakého pohlavia, chce, aby ruskojazyčné školy prešli na estónčinu, a podporuje priamu demokraciu podľa švajčiarskeho vzoru, pričom sa hlási k členstvu v NATO. Stranu od roku 2020 vedie jeho syn Martin Helme a Mart Helme je jej podpredsedom.

Automaticky zhrnuté z odkazovaných zdrojov. Wikipedia · Wikipedia · Wikipedia

Foto: Erik Peinar, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons (orezané)